Zavolal mi v poslednej chvíli... Kniha už bola dokončená. Keď mi ale začal rozprávať o svojich danostiach, rozhodla som sa vycestovať do Handlovej a obohatiť ju o tohto človeka, ktorý naozaj stojí za to, aby ľudia o ňom vedeli... V jeho útulnom bytíku ma privítala Linda – ročné šteniatko, ktoré je zjavne zvyknuté na cudzích ľudí. Usadili sme sa v kuchyni a pri voňavej káve začal Štefan rozprávať svoj príbeh:                                

„Keď som mal asi 16 rokov, tak som začal preciťovať energie... Hneď som vedel, či sa v priestore, kde prídem, udeje niečo dobré alebo zlé. Keď zomrela otcova babka, tak som po nej zdedil Cigánske karty a odvtedy s nimi pracujem. Ale keď mám pri sebe človeka, tak karty ani nepotrebujem.Stačí mi jeho energia a ruka, z ktorej viem tiež veľa vyčítať.“

Štefan sa mi priznal, že doteraz ani veľmi s kartami nepracoval, alebo ich využíval len pre potrebu svojich blízkych. Ale keď nastal zvrat v jeho živote, tak si povedal, že sústredí svoju energiu na to, čo mu bolo súdené, prečo možno prišiel na tento svet a začal sa naplno venovať vykladaniu budúcnosti a liečeniu. O dni, kedy nastal v jeho živote zlomový zvrat, hovorí:

„V jeden večer mi pri dverách zazvonil zvonček a pani zo sociálky mi priniesla osemročného chlapca, ktorého som „zdedil“ po svojom bratovi. Jeho mama, ktorá s ním žila v cigánskej osade sa o neho nestarala, fyzicky ho týrala a chlapec bol zjavne podvyživený. Chlapca som samozrejme prijal, ale jeho príchodom sa môj život otočil o 180 stupňov.Obmedzilo ma to vo vykonávaní mojej opatrovateľskej práci v Rakúsku, lebo chlapec nemohol zostať doma sám a keďže na neho dostávam iba 80,- eur mesačne, peniaze sa míňali na školu, oblečenie... Tak som si povedal, že budem pracovať doma a začnem pomáhať ľuďom tu, na Slovensku.“